Podiel hmotnosti dreva a vody.
V prípade čerstvého dreva tvorí voda 50% hmotnosti ( objemu ) dreva. Obsah vody veľa kolíše v závislosti na ročnom období, podľa druhu i starobe drevín. Ihličnaté a mäkké dreviny obsahujú oveľa viac vody ako tvrdé listnaté dreviny. Sušením sa odparí tretina váhy tj. 30% z hmotnosti. To však znamená úbytok z podielu vody, nie z hmoty dreva.
Napríklad: 10 kg čerstvých polien obsahuje 5 kg vody = 50% vlhkosť, sušením dosiahneme vlhkosť cca 20%, znižil sa podiel vody o 3 kg. Hmotnosť rovnakého množstva dreva sa zníži na 7 kg, čo predstavuje 30% hmotnosti.
Vplyv vlkosti na výhrevnosť dreva.
Kvalitné tvrdé drevo skutočne je najlacnejšía surovina na kúrenie, platí to ale len vtedy keď je dostatočne vysušené. Ak priložime za deň 40 kg surového dreva, ako by sme denne vliali do kotla 20 litrov vody. To neprospieva žiadnému topnému telesu. Voda pri odparovaní spotrebúva teplo už vytvorené a ďalej ochladzuje plameň. Vlhké drevo znamená vysokú spotrebu, dechtuje, zanáša komín, pôsobí koróziu kovových častí topidiel, špiní sklo krbových kachlí a zostáva viac nespáleneho zvyšku – popola.
Kedy je drevo vhodné na kúrenie?
Drevo na kúrenie sa reže a štiepe vždy ako čerstvé. Zpílený strom bude ležať dva mesiace a vlhkosť dreva sa takmer nezmení. Ak ho necháme ležať v lese na vlhkej hline a daždi vlhkosť sa dokonca môže aj zvýšiť. Také drevo skôr zhnije ako vyschne ! Až keď sa kmeň otvorí – teda nakráti, naštiepe a uskladní, začína v podstate proces vysíchania.
Ako vhodné na kúrenie sa odporúča drevo s vlhkosťou 17 – 19% , vtedy sa označuje ako vzduchosuché. Obvikým spôsobom ako to dosiahnuť, je vhodné skladovanie najmenej počas pol roka u polienok so štiepnou hranou 10-20cm. U hrubých polien so štiepnou hranou nad 20 cm kľudne dva aj tri roky.